Vianoce nášho detstva

Vianoce nášho detstva

 Od tej doby uplynulo veľa rokov, vlastne desaťročí, ale niekoľko obrázkov mi stále zostává v akejsi filmovej pamäti, vybavujú sa Evka, Laci, rodičia, sviatky mimoriadne skromné, ale nezabudnuteľné.

 Výnimočne sa zakúrilo v obývačke, bola chudobná, jednoduchá drevená podlaha, vždy vzorne vyšurovaná a minimum nábytku. Veľký jedálny stôl, krásny vyrezávaný odkladací stolček, diván  a potom už iba pevná skriňa, tiež s vyrezávanými ozdobami. Ale ešte niečo: klavír a harmónium a samozrejme kachle, v ktorých sa kúrilo voňavým tvrdým drevom, žiadna tá moderná vymoženosť vykurovacej techniky nie je schopná poskytnúť také láskavé, príjemné teplo...

 Keď sme boli malí najprv nás vyhnali, odpoludnie sme trávili v niektorej triede našej školy (náš byt bol so školou prepojený), aby sme nerušili Ježiška, keď prinesie ten nádherný stromček a pod ním uloží niečo darčekov. Dlho som veril, že to skutočne on nás obdarúva a keď som raz cez omylom pootvorené dvere zazrel Otecka ako zo stoličky ten stromček zdobí, ešte som si nechal vyhovoriť, že to sa mi iba zdalo, že to iba moja fantázia si ho tam prikreslila.

 Potom sa zazvonilo, mohli sme do vnútra a vychutnať to anjelské zjavenie, rozsvietenú jedličku, skutočné sviečky (nie ako tie umelé na elektrinu) a horiace prskavky čo hádzali celé hrozná iskier...Ale k darčekom sa ešte nesmelo, museli sme sa pomodliť, zaspievať; otec si sadol k harmóniu, ja, až som bol starší, ku klavíru, Laci si vzal husle, Evka iba spievala.

 Medzitým ženy, Mamka a sestra Evka pripravili tie vianočné dobroty. Jedinečnú smotanovú hubovú polievku so sušenými slivkami čo sa varila iba na Vianoce a hlavne tie krôpkavé veľké výtvarne ozdobené oblátky. Asi to neviete, piekli sa v ohromnej kovovej dvojplatne v ktorej boli vyryté  vianočné motívy, ohrievanej na šporheltu a podávali s plátkami cesnaku a kvapkou medu. Bože, kam sa všetky tie nezabudnuteľné dobroty podeli...Potom samozrejme nasledoval kapor so zemiakovým šalátom.

Po večeri sa rozbaľovali darčeky, bolo to jednoduché, Ježiško tých rokov bol pomerne chudobný, ale každý dostal po knižke a všetci dohromady Človeče nezlob sa, alebo dámu, či karty na čierneho Petra, vydržali  sme sa spolu poihrať až do polnočnej. Ak som ešte dostal navyše nového cínového vojačika, bol som zvlášť šťastný. Niekedy nám Otec požičal ozajstné karty a mohli sme si zahrať oko o oriešky alebo cukríky, či salónny mariáš.

 Potom sa išlo zasneženou ulicou na polnočnú. Otec sa usadil k organu a jeho hudba v našom kostolíku slávnostne rozsvietenom, vyzdobenom, znela s nenapodobiteľnou nádherou. Vnímal som ju od oltára, nesmiem zabudnúť, bola zvláštna česť, že som aj pri takej slávnostnej príležitosti mohol miništrovať. Niekedy otec pri tejto príležitosti zaradil časť gregoriánskej omše a jeho Gloria in Excelsis Deo zvučala zvlášť slávnostne pod starobylými klenbami.

 Spomínam aj na jeden dramatický Štedrý večer. S Lacom sme rybárčili, možno je to príliš silný výraz. Prút bol silný pružný konár z liesky, pevný konopný motúz sme ošetrili voskom zo sviečky, plávok bol z prevrtanej korkovej zátky s husacím brkom a namiesto háčiku ohnutý špendlík. Malé rybky sa s ním dali celkom dobre chytať, ale musel si byť šikovný, rýchly, inak ti ryba utiekla aj s návnadou a tak sme pochopiteľne túžili po ozajstnom  háčiku a celé mesiace šetrili. Na Vianoce sme sa sami obdarovali, kúpili sme si ich v Nitre tuším päť, malý, väčší i ten dvojháčik na šťuku. Po večeri sme sa s nimi láskali, tešili až do chvíle, kedy jeden upadol na zem. Chyba! Na Svätvečer smel do izby aj náš pažravý pes Bundáš, hmatol po ňom ako by to bola dajaká dobrota a vzápätí začal bolestivo zavíjať, háčik sa mu zapichol do jazyka či ďasne. Musel som k susedom poprosiť dvoch silných chlapov, jeden ho držal, druhý mu rozovrel hubu a Mamka mu tak mohla po chvíľke pokusov háčik vyoperovať. Dopálilo ju to, hmatla náš drahocenný poklad a šmarila s ním do kachieľ. Bolelo nás to asi viac, ako nášho psa, v popolu sme ráno našli už iba poohýbané drôtiky.

Svet sa za tie desaťročia zmenil, žiaľ, asi nie k lepšiemu. Takže Vianoce naščich mladých rokov asi stále budú patriť k jedným z tých najkrásnejších.