Ladislav - životopis

Po Laciho úmrtí niekoľko slovenských novín a internetových stránok uviedlo jeho životopis. Na tomto mieste ho reprodukujeme, možno vás budú zaujímať osudy tohotío vzácneho, múdreho človeka.

Ladislav Lencz sa narodil 24. marca 1927 maďarskému učiteľskému páru Jurajovi a Etele Lencz, ako prvý syn z 3 súrodencov, v Nitrianskych Hrnčiarovciach. Veľkou radosťou preňho bolo poznávanie a štúdium, neskôr ho pritiahla najmä filozofia. Po maturite na gymnáziu požiadal o vstup do Spoločnosti Ježišovej a tam okrem duchovnej formácie vyštudoval filozofiu. Potom prišli perzekúcie rehoľníkov, nasledoval 3-ročný pobyt v jednotkách PTP a po návrate nemožnosť ďalej študovať. Podarilo sa mu síce postupne získať ďalšie 2 odborné maturity, ale ďalej nemohol pokračovať v štúdiu. Až v dôchodkovom veku si doštudoval a ukončil vytúžené štúdium teológie.
Medzitým si už v zrelom veku založil rodinu a spolu s manželkou Teréziou vychovali tri deti: Tomáša, Stanislava a Máriu. Túžba dobre vychovať Bohom zverené deti viedla k hľadaniu dobrých materiálov o kresťanskej výchove. Tie prekladom sprístupnili aj širokému spoločenstvu rodín, s ktorými mali úzke kontakty. Prijatie sviatosti manželstva chápali, plní vďačnosti za učenie II. Vatikánskeho koncilu, ako začiatok spoločnej cesty k svätosti, s programom hľadať a plniť konkrétnu poznanú Božiu vôľu. Neskôr, keď sa na začiatku 80. rokov stretli so spiritualitou jednoty Hnutia fokoláre (HF), v tejto línii pokračovali už v sile spoločenstva Diela Máriinho (HF).

Ešte za hlbokej totality rozvíjal spolu s manželkou bohaté ekumenické kontakty a činnosti, najmä na pôde Bratskej cirkvi, v spolupráci s básnikom a laickým kazateľom Milanom Jurčom a kazateľom Františkom Ciesarom. Príchod slobody mu otvoril bohaté pole pôsobnosti. Okamžite využil možnosť ísť do dôchodku a začalo jeho najplodnejšie obdobie života. Keď ho prizvali na MŠ SR ku koncepčným prácam o výchove a vzdelávaní mládeže, zapojil sa s celým nasadením do podpory náboženskej výchovy v zodpovednosti biskupov katolíckej cirkvi na Slovensku. Svoju úlohu však spoznal v rozvíjaní výchovy a vzdelávania detí, ktoré od rodičov nedostali výchovu k viere. A tak vznikol vzácny projekt s medzinárodným dosahom, najmä v Českej republike, projekt etickej výchovy. Je postavený na základe všeľudských hodnôt a smerovaný k pozitívnej sociálnej orientácii detí a mládeže k schopnosti nezištnej lásky k ľuďom (k prosociálnosti). Tvorcom a garantom tohto projektu bol Ladislav Lencz najskôr sám v medzinárodnej odbornej konzultácii, čoskoro však našiel vzácnych spolupracovníkov na Slovensku.

Ďalším poľom pôsobnosti bola Teologická fakulta Trnavskej univerzity, kde okrem prednášania filozofických disciplín sa podieľal na vzniku a plodnom fungovaní Univerzity tretieho veku v oblasti teológie. Prevzal zodpovednosť za témy o prežívaní seniorského veku ako služby pre miestnu cirkev vo farských spoločenstvách a osobné dozrievanie k svätosti. S ubúdaním fyzických síl sa stále viac venoval prekladaniu literatúry pre potrebu zdokonaľovania pastorácie na Slovensku v súlade so znameniami čias, najmä z maďarčiny a nemčiny. S touto túžbou a zámerom vytváral pre potreby kňazov a angažovaných laikov ponuku aktuálnych článkov a cirkevných dokumentov prostredníctvom internetového časopisu Communio-missio, ktorý dosiahol symbolických 52 čísiel a čaká - podľa Božej vôle - na pokračovateľa. Pre potreby pastorácie organizoval viaceré pastoračné semináre s ponukou aj zahraničných úspešných skúseností v oblasti pastorácie. Podieľal sa na tvorbe prvého i druhého Pastoračného plánu pre činnosť KC na Slovensku.

Choroba, diagnostikovaná pred 9 rokmi, nezabrzdila jeho duchovnú plodnosť, ale rozvinula jeho úsilie spoznávať a využívať prirodzené formy boja proti rakovine. Chorobu prijal s oddanosťou zámeru Božej lásky s ním a s jeho drahými a každý deň dozrieval v tomto postoji.